Ing. Havránek Jiří: já nejsem historik, ale pověst o Přemyslu Oráčovi (Kosmas) má reálný základ
Veď práve. Ale odfiltrovať nános balastu od reálneho základu
je s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou nemožné.
To je to, čo som písal o povesti o Svätoplukovi. Historik môže napísať: stalo sa toto a toto, alebo aj toto a toto, ale možné je aj toto...
Ale pravdu sa už nedozvieme. Je to skôr látka pre scenáristov, ktorí z toho dokážu vyčarovať nádherné veci v štýle Kráľ Artuš.
Takže aby som vyjadril Scarovi svoj názor a odpovedal na jeho otázku: povesť o Svätoplukovi má nejaké reálne jadro: žil kráľ Svätopluk a keď dožil umrel.
O ostatnom sa dá diskutovať - mohol zomrieť prirodzenou smrťou, po zranení v boji, na nejakú chorobu...
Zatiaľ nie je preukázateľne doložený ani kláštor v Nitre za Veľkej Moravy a možno si len miestni mnísi z neskoršie založeného kláštora snažili prihriať polievočku tým, že rozprávali, ako doopatrovali slávneho Svätopluka. (Čo by nebol jediný prípad snahy o získanie privilégii kláštorom - viď napr. privilégium pre Pannonhalmský kláštor).
Je tiež dosť otázne, či by Svätopluk umrel v Nitre, keď to nebolo hlavné mesto. A zasa - sedel veľkomoravský panovník v hlavnom meste (bolo také?), alebo rotoval po svojich dŕžavách?
A ak zomrel ako pustovaník, ako je potom možné, že pri smrteľnej posteli boli jeho synovia? (viď legendu v podobnom štýle od Konštantína Porfyrogeneta)
Etc. Etc.
Jednoducho je tam viac otázok, ako odpovedí.
Povesti o troch prútoch, či kráľovi oráčovi sú skutočne topos - vzor, šablóna, v ktorej sa menia len mená. A takých vecí je viacero.