Co kolem nas dnes roste a dříve rostlo
Moderators: melkel, Jura, Wothan, Kain, Begbie, Rab
-
- Stálý přispěvatel
- Posts: 1814
- Joined: Thu 01. Jan, 1970 1:00
- Location: svobodné území Beskyd
-
- Stálý přispěvatel
- Posts: 315
- Joined: Thu 01. Jan, 1970 1:00
-
- Stálý přispěvatel
- Posts: 1814
- Joined: Thu 01. Jan, 1970 1:00
- Location: svobodné území Beskyd
-
- Stálý přispěvatel
- Posts: 2125
- Joined: Thu 01. Jan, 1970 1:00
- Location: Brno
-
- Stálý přispěvatel
- Posts: 315
- Joined: Thu 01. Jan, 1970 1:00
-
- Stálý přispěvatel
- Posts: 1814
- Joined: Thu 01. Jan, 1970 1:00
- Location: svobodné území Beskyd
vklad textu o moruši, to datum je asi vázáno k nejstarší evropské moruši tak sorry
3.3 HISTÓRIA A PÔVOD DRUHU
História moruše čiernej a jej príchod až na územie dnešného Slovenska je stále zahalený rúškom tajomstva. Predpokladá sa , že jej prapôvodným domovom je Blízky východ a to štáty Malej Ázie - Irán, Afganistan...
V publikácii Stromy (COOMBES, 1996) autor uvádza, že druh pochádza z ďalekého vý-chodu, čo s najväčšou pravdepodobnosťou nie je vôbec pravda. Zo svojej pravlasti sa dostala do Európy ešte v staroveku. Bola známa u Egypťanov, Rimanov a Grékov (STRELKA, 1998). Pravdepodobne prvou krajinou, kde sa začala intenzívne pestovať bolo Grécko. Bola tu obľú-bená vďaka chutným plodom a vynikajúcim liečivým vlastnostiam. Zmieňujú sa o nich výz-namní antickí literáti a filozofovia ako Horatius, Vergilius, Plinius a ďalší (GRIEVE, 1995).
Neskôr sa o jej šírenie pričinili starí Rimania. V tomto období moruša zažila skutočný rozmach, pretože Rimania ju rozširovali po celej Európe. Cez Alpy sa dostala do Nemecka, kde už v 5. storočí bolo známe morušové víno ako Moretum. Jej hlavnými rozširovateľmi boli mnísi, ktorí ju uvádzali ako liečivú rastlinu. V 8. storočí sa vyskytovala už aj na Britských ostrovoch, kde ju rozširovali tiež mnísi ako liek.
Doposiaľ nie je známe, ako sa tento druh dostal až na naše územie. Tradujú sa dve rôz-ne teórie:
Tá prvá je viac pravdepodobná a hovorí o tom, že ju na naše územie priniesli Rimania. Rímska introdukcia bola najvýznamnejšia v oblasti Malých Karpát, kam Rimania priniesli aj vínnu révu (Vitis vinifera). Túto teóriu posilňuje aj skutočnosť, že moruša je viazaná na vinohrady (často ju môžeme nájsť priamo vo vinohrade medzi radmi viniča) a jej ľudový názov je "viničná jahoda" alebo "viničná moruša" (BENČAŤ, 1996).
Druhá možnosť hovorí, že sa k nám dostala z Turecka. Jeden z jej ľudových názvov znie "turecká moruša". Podľa tohoto starého názvu by mohla pochádzať z Turecka a na Sloven-sko sa dostať počas tureckých nájazdov do Európy a na Slovensko v 16. - 17. storočí. Keďže vek najstarších stromov sa odhaduje na približne 500 rokov, musíme brať do úvahy aj takúto možnosť. Niektorí vedci vylučujú túto možnosť argumentujúc tým, že turecké ná-jazdy boli zamerané na plienenie a nie na introdukciu nových ovocných druhov. Tento problém zase vysvetľuje jedna stará povesť, ktorá hovorí, že keď Turci robili nájazdy, mali z domu nabalené morušové koláče a keď im z neho vypadlo semiačko, toto na jar vyklíčilo a vyrástol z neho stromček - malá moruša.
19
V súčasnosti nikto nevie, ako to naozaj bolo. Možno v skutočnosti sa k nám moruša dostala úplne inou cestou, ale tú nikto nepozná a nikto nevie, či vôbec nejaká iná možnosť existuje. Oficiálne sa uznáva, že k nám prišla prostredníctvom Rimanov.
Pri vykopávkach v Pompejach archeológovia objavili, že na znaku "Kultu býka" bola vyobrazená aj moruša čierna. Jej listy sa tiež našli na mozaike z "Kultu fauny". Schouw, ktorý písal v roku 1854 o rastlinstve Pompejí bol presvedčený, že Pompejania nepoznali morušu bielu. V tom období sa hodváb získaval z listov moruše čiernej, ale priadky morušové tu ešte neboli známe. Po prvý raz ich do Európy dal priniesť Justinián z Konstantinopolu, ktorý vlá-dol v rokoch 527 – 565 n. l. V Taliansku sa priadky morušové chovali na moruši čiernej až do roku 1434, kedy bola introdukovaná moruša biela. Tá sa vyznačuje jemnejšími listami a pos-kytuje priadkam lepšie podmienky (GRIEVE, 1995).
Podľa záznamov z rozličných historických prameňov bola moruša v minulosti ľuďmi viac oceňovaná, ako je tomu dnes. V španielskom kalendári Cordova z roku 961 je zmienka o príprave morušového sirupu (GRIEVE, 1995).
V Anglicku v Lyonskom dome v Brentforde môžeme nájsť niekoľko historicky cenných stromov introdukovaných v roku 1548 z Perzie. V roku 1608 James I. vydal edikt na po-vzbudenie kultivácie moruší, ale pokus o chov priadok bol neúspešný. Zrejme preto, že moru-še čierne neboli pestované správne, zatiaľ čo na moruši bielej priadky prosperovali. V zá-hrade Nového paláca v Stratforde nad Avonom, v rodnom meste Williama Shakespeare, sa nachádzal strom, ktorý v roku 1609 presadil William Shakespeare z morušovej záhrady Jame-sa I. a bol ospevovaný v mnohých poémach. Tento strom odstránil v roku 1752 majiteľ No-vého paláca Gastrell. O 10 rokov neskôr bola mestu udelená samostatnosť a dokumenty boli uzatvorené v skrinke z dreva tohoto stromu. Výhonok z tejto slávnej moruše bol vysadený v Shakespearovej záhrade. Ďalšieho potomka tohoto stromu možno nájsť v záhrade Hampton Courtu (GRIEVE, 1995).
3.3 HISTÓRIA A PÔVOD DRUHU
História moruše čiernej a jej príchod až na územie dnešného Slovenska je stále zahalený rúškom tajomstva. Predpokladá sa , že jej prapôvodným domovom je Blízky východ a to štáty Malej Ázie - Irán, Afganistan...
V publikácii Stromy (COOMBES, 1996) autor uvádza, že druh pochádza z ďalekého vý-chodu, čo s najväčšou pravdepodobnosťou nie je vôbec pravda. Zo svojej pravlasti sa dostala do Európy ešte v staroveku. Bola známa u Egypťanov, Rimanov a Grékov (STRELKA, 1998). Pravdepodobne prvou krajinou, kde sa začala intenzívne pestovať bolo Grécko. Bola tu obľú-bená vďaka chutným plodom a vynikajúcim liečivým vlastnostiam. Zmieňujú sa o nich výz-namní antickí literáti a filozofovia ako Horatius, Vergilius, Plinius a ďalší (GRIEVE, 1995).
Neskôr sa o jej šírenie pričinili starí Rimania. V tomto období moruša zažila skutočný rozmach, pretože Rimania ju rozširovali po celej Európe. Cez Alpy sa dostala do Nemecka, kde už v 5. storočí bolo známe morušové víno ako Moretum. Jej hlavnými rozširovateľmi boli mnísi, ktorí ju uvádzali ako liečivú rastlinu. V 8. storočí sa vyskytovala už aj na Britských ostrovoch, kde ju rozširovali tiež mnísi ako liek.
Doposiaľ nie je známe, ako sa tento druh dostal až na naše územie. Tradujú sa dve rôz-ne teórie:
Tá prvá je viac pravdepodobná a hovorí o tom, že ju na naše územie priniesli Rimania. Rímska introdukcia bola najvýznamnejšia v oblasti Malých Karpát, kam Rimania priniesli aj vínnu révu (Vitis vinifera). Túto teóriu posilňuje aj skutočnosť, že moruša je viazaná na vinohrady (často ju môžeme nájsť priamo vo vinohrade medzi radmi viniča) a jej ľudový názov je "viničná jahoda" alebo "viničná moruša" (BENČAŤ, 1996).
Druhá možnosť hovorí, že sa k nám dostala z Turecka. Jeden z jej ľudových názvov znie "turecká moruša". Podľa tohoto starého názvu by mohla pochádzať z Turecka a na Sloven-sko sa dostať počas tureckých nájazdov do Európy a na Slovensko v 16. - 17. storočí. Keďže vek najstarších stromov sa odhaduje na približne 500 rokov, musíme brať do úvahy aj takúto možnosť. Niektorí vedci vylučujú túto možnosť argumentujúc tým, že turecké ná-jazdy boli zamerané na plienenie a nie na introdukciu nových ovocných druhov. Tento problém zase vysvetľuje jedna stará povesť, ktorá hovorí, že keď Turci robili nájazdy, mali z domu nabalené morušové koláče a keď im z neho vypadlo semiačko, toto na jar vyklíčilo a vyrástol z neho stromček - malá moruša.
19
V súčasnosti nikto nevie, ako to naozaj bolo. Možno v skutočnosti sa k nám moruša dostala úplne inou cestou, ale tú nikto nepozná a nikto nevie, či vôbec nejaká iná možnosť existuje. Oficiálne sa uznáva, že k nám prišla prostredníctvom Rimanov.
Pri vykopávkach v Pompejach archeológovia objavili, že na znaku "Kultu býka" bola vyobrazená aj moruša čierna. Jej listy sa tiež našli na mozaike z "Kultu fauny". Schouw, ktorý písal v roku 1854 o rastlinstve Pompejí bol presvedčený, že Pompejania nepoznali morušu bielu. V tom období sa hodváb získaval z listov moruše čiernej, ale priadky morušové tu ešte neboli známe. Po prvý raz ich do Európy dal priniesť Justinián z Konstantinopolu, ktorý vlá-dol v rokoch 527 – 565 n. l. V Taliansku sa priadky morušové chovali na moruši čiernej až do roku 1434, kedy bola introdukovaná moruša biela. Tá sa vyznačuje jemnejšími listami a pos-kytuje priadkam lepšie podmienky (GRIEVE, 1995).
Podľa záznamov z rozličných historických prameňov bola moruša v minulosti ľuďmi viac oceňovaná, ako je tomu dnes. V španielskom kalendári Cordova z roku 961 je zmienka o príprave morušového sirupu (GRIEVE, 1995).
V Anglicku v Lyonskom dome v Brentforde môžeme nájsť niekoľko historicky cenných stromov introdukovaných v roku 1548 z Perzie. V roku 1608 James I. vydal edikt na po-vzbudenie kultivácie moruší, ale pokus o chov priadok bol neúspešný. Zrejme preto, že moru-še čierne neboli pestované správne, zatiaľ čo na moruši bielej priadky prosperovali. V zá-hrade Nového paláca v Stratforde nad Avonom, v rodnom meste Williama Shakespeare, sa nachádzal strom, ktorý v roku 1609 presadil William Shakespeare z morušovej záhrady Jame-sa I. a bol ospevovaný v mnohých poémach. Tento strom odstránil v roku 1752 majiteľ No-vého paláca Gastrell. O 10 rokov neskôr bola mestu udelená samostatnosť a dokumenty boli uzatvorené v skrinke z dreva tohoto stromu. Výhonok z tejto slávnej moruše bol vysadený v Shakespearovej záhrade. Ďalšieho potomka tohoto stromu možno nájsť v záhrade Hampton Courtu (GRIEVE, 1995).
-
- Stálý přispěvatel
- Posts: 315
- Joined: Thu 01. Jan, 1970 1:00
-
- Občasný přispěvatel
- Posts: 104
- Joined: Thu 01. Jan, 1970 1:00
- Location: Ostrava-Praha
-
- Stálý přispěvatel
- Posts: 2125
- Joined: Thu 01. Jan, 1970 1:00
- Location: Brno
-
- Občasný přispěvatel
- Posts: 104
- Joined: Thu 01. Jan, 1970 1:00
- Location: Ostrava-Praha