Stredoveke šachy - pravidla

[Peter]

Tak aby som nebol nič dlžný, keďže som tu posledne písal, že sa tu ešte ozvem. Takže, ten Roman Vaverka mi odpísal v tom zmysle, že téma - stredoveké šachy je dosť komplikovaná a on sám vo svojej knihe o stredovekých hrách rozoberá túto tému na asi 60. stranách, ak sa nemýlim. Ďalej, že pre knihu hľadá vydavateľa. No ale ako sa zdá, asi ju nikto z vydavateľov nechce. Takže neviem, asi to všetko zostane len u neho v šuflíku.

[Peter]

Ale čo už viem, tak údajne pravidlá šachu sa v stredoveku v drobných detailoch občas odlišovali podľa regiónu i času. Boli tam rozne drobé odlišnosti. Asi aj preto som nachádzal na roznych stránkach rozdielne i protirečiace si informácie o stredovekom šachu. v celku sa asi dajú poskladať tieto základné body pre stredoveké šachy:

- Kráľovná sa pohybuje iba o JEDNO POLÍČKO a len diagonálne (diagonálne = šikmo, tak ako v modernom šachu Strelec)

- Pešiak, asi podľa času a regiónu - v niektorej krajine a čase mohol ísť aj svoj prvý ťah len o jedno políčko (ale v niektorej možno aj o tie dva ako dnes, neviem).

- Takzvaná Rošáda v stredoveku asi nebola vôbec. (teda aspoň som zatial o nej nepočul)

- Ďalej v modernom šachu Strelec v stredoveku = Biskup, zdá sa, že vo svojej dráhe pohybu mohol preskakovať vlastné figúrky (v niektorých regiónoch to ale nemuselo platiť)

- Ostatné figúrky sa pohybujú ako v modernom šachu len majú iný názov, taký pekný stredoveký (biskupi, rytieri...) Takže dnešný strelec v stredoveku = Biskup. Dnešný jazdec či kôň v sterdoveku = Rytier.
Tie stredoveké názvy sa mi fakt velmi páčia, sú skvelé. Inu, stávam sa milovníkom stredovekého šachu a ten moderný už nemám rád


A ešte tá jedná vec - V modernom šachu nastáva prehra až keď je Kráľ takpovediac zajatý, že je "na dostrel", že ak by sa aj kamkolvek pohol, bol by stále "na dostrel". To je tzv. Mat, a tým nastáva prehra. No údajne v stredoveku obyčajne prehrával este aj vtedy ked už nemal žiadnu inú figúrku na šachovnici, keď král zostal sám. Takže boli dva sposoby ako uskutocnit porážku, Prvý - zajat krála (ako dnes), Druhý - zlikvidovat královi celé vojsko. Ak král zostal sám, tiez prehral.

Ako už bolo spomenuté, tie pravidlá sa v drobnostiach podľa regiónu a času sem tam aj trošku menili a ešte ono v stredoveku bola aj sloboda, takže dvaja hráči sa kľudne mohli dohodnúť aj na nejakých odlišných pravidlách než boli v ich prostredí zabehnuté a táto odlišnosť sa asi tiež kľudne mohla neskôr rozšírit aj na iných hráčov a stať sa v tom prostredí i zvykovým pravidlom...